Spolupráca so záchrannou stanicou v Borinke

Jeden deň sme sa k sebe chúlili všetci traja v hniezde vysoko na strome. Dobre chránené v teplúčku mäkkej trávy.

A práve keď sa mi snívalo o maminkinom objatí sa čosi stalo.

Hluk, krik, búchanie a náš útulný domček nám čosi rozbíjalo. Verte či nie, hneď by som vám povedala kto to bol, aby bol hnaný na zodpovednosť, ale očká sme mali všetci traja zatvorené.

Nevideli sme kto to je. Ako nás učila mamina, natlačiť sa na stranu a vykĺznuť nenápadne z hniezda. Padali sme z tej výšky na zem.

Môjho bračeka, ten útočník stihol bodnúť, ja s druhým bračekom sme vyviazli.

V zime na zemi nás po dlhom dlhom čase našli dobrí ľudia. Ak by nás tam nechali, umrzli by sme v noci, či skôr by nás čosi zožralo.

Teraz sa zotavujeme a čakáme na náš osud.